Výber z tvorby
|
|



Celosvetová súťaž na Kultúrne centrum George Pompidou v Paríži v roku 1971
architekt J. Huntier









Celoštátna architektonická súťaž na Astmatický ústav na Štrbskom plese. Architekti J. Huntier, V. Dubovský, 1965.
Celoštátna architektonická súťaž na divadlo Andreja Bagara v Nitre, 1979.
Architekt J. Huntier, spolupráca Z. Huntierová
perspektíva
![]() |
![]() |
![]() |
bočný pohľad
Hľadisko divadla je otáčavé. Možnosť variabilného riešenia divadelného priestoru pre reformované (klasické), halové alebo cinerámové divadlo.
Realizácia víťazného súťažného návrhu.
Realizačný projekt víťazného súťažného návrhu domu kultúry pre záujmový okruh 1 000 obyvateľov na Slovensku a v Čechách (celoštátna architektonická súťaž, arch. J. Huntier, 1961) bol vypracovaný na Stavoprojekte v Bratislave, za podpory riaditeľa arch. V. Fašanga a spolupráce s arch. J. Slížom a ďaľšími pracovníkmi Stavoprojektu.
V kategórii pre záujmový okruh 1 000 obyvateľov je na Slovensku cca 1 000 obcí a v Čechách cca 1 500 obcí. Do celoštátnej architektonickej súťaže bolo zaslaných 85 súťažných návrhov. Pri tvorbe budov kultúry boli zohľadnené výsledky vedeckého výskumu na Katedre architektonickej tvorby FA SVŠT, najnovšie poznatky z výstavby budov kultúry vo svete (USA, Nemecko, Francúzsko, Brazília, Japonsko, Egypt, Maďarsko, Rumunsko a v ďaľších štátoch).
Uplatňovalo sa jednoduché a prehľadné dispozičné riešenie, halové riešenie dispozície, viacúčelové využitie priestorov (najmä sálové priestory), prepojenie interiéru s exteriérom, uplatnenie foriem modernej architektúry, adekvátnej významu týchto budov.
Grafické znázornenie víťazného súťažného návrhu, jeho realizácia, viacúčelové využitie priestorov, vytvorenie funkčných prevádzkových celkov a pod. je publikované v skriptách Typológia budov (Doc. Ing.arch. J. Huntier, Csc – Ing.arch. M. Samová, Csc) Edičné stredisko SVŠT, 1982.
V Hannoveri (Nemecko) bol realizovaný vzorový projekt domu kultúry v niekoľkých obytných štvrtiach, zo skla a ocele realizovaný profesionálnymi firmami. V USA, vo Francúzsku bol realizovaný vzorový projekt miestnej knižnice a pod.
Výstavba domov kultúry na Slovensku (najmä na dedinách) sa väčšinou realizovala svojpomocne, často bez profesionálnych stavebných odborníkov, dostatku kvalitných stavebných materiálov a pod. Podcenil sa význam týchto budov ako významného moderného centra stretávania dospelých a mládeže vo voľnom čase.
Cieľom tvorby budov kultúry bolo okrem iného vytvoriť podmienky pre vzdelanosť, kultúru, umenie, vytvoriť atmosféru spolupatričnosti a vzájomnej úcty.
Filmový ústav v Bratislave vypracoval pre viacúčelovú sálu domu kultúry typový projekt automaticky posuvnej stúpajúcej podlahy ( film, divadlo).
perspektíva
pôdorys prízemia
rez
Dom kultúry Plavecké Podhradie - pohľad
Dom kultúry Plavecké Podhradie (stavba pred dokončením), víťazný súťažný návrh
pohľad bočný
pohľad bočný - detail členenia okna
interiér veľkej klubovne
Bánov - nadstavba
pohľad
pohľad čelný
interiér - prepojenie hlavnej sály s veľkou klubovňou
Cínobaňa (upravený projekt) - pohľad
Horizontálny spektograf Hurbanovo
čelný pohľad
Výskum slnka s observatóriom. V budove je umiestnený Zeissov slnečný horizontálny spektograf. Špeciálne statické riešenie budovy (proti otrasom).
Architekt J. Huntier, architekt V. Dubovský, 1982.
Niekoľko článkov o realizácii vzorového projektu domu kultúry, pre záujmový okruh 1 000 obyvateľov.
Architekt V. Droppa: Premeny stavieb v oblasti kultúry na Slovensku, Projekt, 1 - 2/81
Profesionálne hodnotenie realizovaného vzorového projektu domu kultúry pre záujmový okruh 1 000 obyvateľov a ďaľších budov kultúry na Slovensku.
Ing. L. Molnár - Ing. G. Tóth: Kultúra nie je izolovaným procesom, Osvetová práca, 19/72
Vyhodnotenie kultúrno-spoločenských aktivít v priestoroch realizovaného domu kultúry pre záujmový okruh 1 000 obyvateľov v Plaveckom Podhradí, pracovníkmi Výskumného ústavu kultúry v Bratislave.
Jeden z prvých domov kultúry v Bratislave.
Bol realizovaný na Stromovej ulici v roku 1960 (najskôr bol uvažovaný na Jaskovom rade) z iniciatívy pracovníkov Obvodného výboru III. a v koordinácii s Útvarom hlavného architekta a za podpory a konzultácií s Prof. Emilom Bellušom, vedúcim katedry s cieľom zabezpečiť v obvode pre mládež a dospelých kultúrno-spoločenské a športové aktivity. V tomto období aj slovenskí vysokoškolskí študenti začali dialóg o kluboch mládeže a využívaní voľného času mládeže a dospelých v oblasti kultúry, umenia, vzdelanosti, športu a ďaľších aktivít, čo malo tiež vplyv na výstavbu domu kultúry.
Dom kultúry obsahoval viacúčelovú sálu pre 250 návštevníkov ( v sále realizoval veľmi úspešné poetické večery pri sviečkach scénarista, herec, moderátor a vysokoškolský pedagóg Juraj Sarvaš), knižnicu, klubovne, športové zariadenia a ďaľšie priestory.
Autori: architekt Jozef Huntier
architekt Ladislav Kušnír
Dom kultúry, Bratislava, Stromová ul. - pôdorys prízemia a I. poschodia
Dom kultúry Bratislava, Stromová ul. - pohľad
K aktivitám slovenských vysokoškolákov o kluboch mládeže a voľnom čase v 60-tich rokoch, sa pridala skupina študentov z Fakulty architektúry SVŠT (pod vedením Jozefa Huntiera): P. Koštál, A. Mikuláš, A. Konrád, A. Mardiaková, I. Diklič, J. Jezná, Z. Horová, D. Doka a ďaľší, vypracovali projekty a modely klubov mládeže, ktoré boli vystavené vo Vysokoškolskom klube na námestí SNP v Bratislave (1967) a publikované vo vysokoškolskom časopise ECHO.
Experimentálne kultúrno-osvetové zariadenie pre osídlenie 10 000 obyvateľov, 1982.
Architekt J. Huntier, spolupráca Z. Huntierová, J. Titl.
Projekt je riešený ako organická súčasť nového kultúrno-spoločenského a obchodného centra a školského areálu. Pri tvorbe boli zohľadnené výsledky výskumu z oblasti budov kultúry na Katedre architektonickej tvorby obytných a občianských budov, poznatky z výstavby týchto budov u nás a v zahraničí.
Integrovaný obytný komplex, Bratislava, Banskobystrická ulica, 1988.
Architekti J. Huntier, V. Dubovský, J. Antal, D. Ferianc, E. Kadová, spolupráca: ašpiranti V. Baláž, Z. Nádaská
Urbanisticko-architektonická štúdia prestavby zóny Banskobystrická bola vypracovaná na Katedre architektonickej tvorby FA SVŠT v Bratislave. Komplex obsahuje bývanie, stravovanie (študentská jedáleň), hotel, kultúrno-spoločenské centrum (panoramatické festivalové kino pre 700 návštevníkov, kino pre 250 návštevníkov, viacúčelovú sálu pre 500 návštevníkov, galériu, kaviareň, kluby), obchody, služby, administratívu, 200 podzemných garážových státí a daľšie priestory.
Integrovaný obytný komplex - Bratislava, Banskobystrická ul.
situácia
pôdorys prízemia
pozdĺžny rez
priečny rez
Pomník Jána Hollého v Bratislave. Autori: akad. sochár Ervín Staník, architekt Jozef Huntier, realizácia 1981 Viac informácií
Ateliérový dom v Devíne
Realizácia 1983
Architekt Jozef Huntier, Zuzanna Huntierová
pohľad čelný pohľad západný P pohľad bočný
pohľad bočný
|
|
pohľad na vstup
|
pohľad bočný |
pohľad zadný - detail mostíka |
balkón |
pohľad bočný |
chrlič |
|
![]() interiér II |


pohľad čelný
záhrada

záhrada