Výber z tvorby

01 dom kultúry
Celoštátna architektonická súťaž na dom kultúry pre záujmový okruh
1 000 obyvateľov, 1. cena, 1961, realizované, architekt J. Huntier

02 Robotnícke múzeum
Celoštátna architektonická súťaž na Robotnícke múzeum v Bratislave,
2. cena, 1983

Múzeum robotníckeho hnutia v Bratislave

Celoštátna architektonická súťaž, 1983

Architekti J. Huntier, V. Bezchleba, I. Koščo

Architektúra múzea je riešená monumentálne, vyjadruje vnútorný obsah budovy. Vertikálne komunikácie (výťahy, schodištia) a ďaľšie technické zariadenia sú umiestnené v 8. nosných monolitických jadrách, čo umožnilo vytvoriť halové riešenie dispozície na rozpon až 24 metrov. Priestory expozícií sú vertikálne prepojené aj eskalátormi.

model

pôdorys prízemia

pôdorys I. poschodia

Celosvetová súťaž na Kultúrne centrum George Pompidou v Paríži v roku 1971
architekt J. Huntier

model

rez

Halové riešenie dispozície využité variabilne pre mnohé kultúrne podujatia. Architektúra je v proporciách kontrastná a plastická. Obvodové nosné stĺpy (štylizovaná ľudská ruka) podopierajú hmotový plintus galérii, múzeí a ďaľších priestorov. Na streche je riešený amfiteáter s výhľadom na Paríž. Parkovanie a ďaľšie technické priestory sú v podzemí (podzemný urbanizmus).

list z Paríža - 1.str.

list z Paríža - 2 str.

Celoštátna architektonická súťaž na knižnicu v Prievidzi. 2. cena, 1968

architekt J. Huntier

model

Halové riešenie čitární a študovní okresnej knižnice.

Vylúčenie stĺpov a pevných priečok v priestoroch čitární a študovní (variabilita).

Slovenské národné divadlo v Bratislave

Celoštátna architektonická súťaž na Slovenské národné divadlo, 2. odmena, 1980

Architekti J. Huntier, I. Bolčo, K. Kállay, M. Malovaný

Pri riešení SND sa zohľadnili okrem iného poznatky vedeckého výskumu budov kultúry na Katedre architektonickej tvorby Fakulty architektúry SVŠT, najnovšie trendy modernej svetovej architektúry divadiel, jednoduché dispozičné a konštrukčné riešenia, plasticita architektúry a pod.

model

model

Celoštátna architektonická súťaž na Dom umenia v Piešťanoch. 1. odmena, 1959

architekti J. Huntier, J. Bóna

Štrbské Pleso, astmatický ústav

Celoštátna architektonická súťaž na Astmatický ústav na Štrbskom plese. Architekti J. Huntier, V. Dubovský, 1965.

Celoštátna architektonická súťaž na divadlo Andreja Bagara v Nitre, 1979.

Architekt J. Huntier, spolupráca Z. Huntierová

divadlo Nitra - perspektíva

perspektíva

Divadlo Nitra - pôdorys

divadlo Nitra - bočný pohľad

bočný pohľad

Hľadisko divadla je otáčavé. Možnosť variabilného riešenia divadelného priestoru pre reformované (klasické), halové alebo cinerámové divadlo.

Realizácia víťazného súťažného návrhu.

Realizačný projekt víťazného súťažného návrhu domu kultúry pre záujmový okruh 1 000 obyvateľov na Slovensku a v Čechách (celoštátna architektonická súťaž, arch. J. Huntier, 1961) bol vypracovaný na Stavoprojekte v Bratislave, za podpory riaditeľa arch. V. Fašanga a spolupráce s arch. J. Slížom a ďaľšími pracovníkmi Stavoprojektu.

        V kategórii pre záujmový okruh 1 000 obyvateľov je na Slovensku cca 1 000 obcí a v Čechách cca 1 500 obcí. Do celoštátnej architektonickej súťaže bolo zaslaných 85 súťažných návrhov.   Pri tvorbe budov kultúry boli zohľadnené výsledky vedeckého výskumu na Katedre architektonickej tvorby FA SVŠT, najnovšie poznatky z výstavby budov kultúry vo svete (USA, Nemecko, Francúzsko, Brazília, Japonsko, Egypt, Maďarsko, Rumunsko a v ďaľších štátoch).
          Uplatňovalo sa jednoduché a prehľadné dispozičné riešenie, halové riešenie dispozície, viacúčelové využitie priestorov (najmä sálové priestory), prepojenie interiéru s exteriérom, uplatnenie foriem modernej architektúry, adekvátnej významu týchto budov.
          Grafické znázornenie víťazného súťažného návrhu, jeho realizácia, viacúčelové využitie priestorov, vytvorenie funkčných prevádzkových celkov a pod. je publikované v skriptách Typológia budov (Doc. Ing.arch. J. Huntier, Csc – Ing.arch. M. Samová, Csc) Edičné stredisko SVŠT, 1982.
          V Hannoveri (Nemecko) bol realizovaný vzorový projekt domu kultúry v niekoľkých obytných štvrtiach, zo skla a ocele realizovaný profesionálnymi firmami. V USA, vo Francúzsku bol realizovaný vzorový projekt miestnej knižnice a pod.
          Výstavba domov kultúry na Slovensku (najmä na dedinách) sa väčšinou realizovala svojpomocne, často bez profesionálnych stavebných odborníkov, dostatku kvalitných stavebných materiálov a pod. Podcenil sa význam týchto budov ako významného moderného centra stretávania dospelých a mládeže vo voľnom čase.
          Cieľom tvorby budov kultúry bolo okrem iného vytvoriť podmienky pre vzdelanosť, kultúru, umenie, vytvoriť atmosféru spolupatričnosti a vzájomnej úcty.

Filmový ústav v Bratislave vypracoval pre viacúčelovú sálu domu kultúry typový projekt automaticky posuvnej stúpajúcej podlahy ( film, divadlo).

dom kultúry

perspektíva

dom kultúry - pôdorys

pôdorys prízemia

dom kultúry - rez

rez

dom kultúry - Plavecké Podhradie

Dom kultúry Plavecké Podhradie - pohľad

Dom kultúry, Plavecké Podhradie

Dom kultúry Plavecké Podhradie (stavba pred dokončením), víťazný súťažný návrh

Dom kultúry, Plavecké Podhradie

pohľad bočný

dom kultúry - detail

pohľad bočný - detail členenia okna

interiér veľkej klubovne

dom kultúry - pôdorys+rez

Bánov - nadstavba

dom kultúry - Bánov

pohľad

dom kultúry - Bánov, čelný pohľad

pohľad čelný

dom kultúry - interiér

interiér - prepojenie hlavnej sály s veľkou klubovňou

dom kultúry - Cínobaňa

Cínobaňa (upravený projekt) - pohľad

spektograf Hurbanovo

Horizontálny spektograf Hurbanovo

Horizontálny spektograf - čelný pohľad

čelný pohľad

Výskum slnka s observatóriom. V budove je umiestnený Zeissov slnečný horizontálny spektograf. Špeciálne statické riešenie budovy (proti otrasom).

Architekt J. Huntier, architekt V. Dubovský, 1982.

Niekoľko článkov o realizácii vzorového projektu domu kultúry, pre záujmový okruh 1 000 obyvateľov.

Architekt V. Droppa: Premeny stavieb v oblasti kultúry na Slovensku, Projekt, 1 - 2/81

Profesionálne hodnotenie realizovaného vzorového projektu domu kultúry pre záujmový okruh 1 000 obyvateľov a ďaľších budov kultúry na Slovensku.

Ing. L. Molnár - Ing. G. Tóth: Kultúra nie je izolovaným procesom, Osvetová práca, 19/72

Vyhodnotenie kultúrno-spoločenských aktivít v priestoroch realizovaného domu kultúry pre záujmový okruh 1 000 obyvateľov v Plaveckom Podhradí, pracovníkmi Výskumného ústavu kultúry v Bratislave.

Jeden z prvých domov kultúry v Bratislave.

Bol realizovaný na Stromovej ulici v roku 1960 (najskôr bol uvažovaný na Jaskovom rade) z iniciatívy pracovníkov Obvodného výboru III. a v koordinácii s Útvarom hlavného architekta a za podpory a konzultácií s Prof. Emilom Bellušom, vedúcim katedry s cieľom zabezpečiť v obvode pre mládež a dospelých kultúrno-spoločenské a športové aktivity. V tomto období aj slovenskí vysokoškolskí študenti začali dialóg o kluboch mládeže a využívaní voľného času mládeže a dospelých v oblasti kultúry, umenia, vzdelanosti, športu a ďaľších aktivít, čo malo tiež vplyv na výstavbu domu kultúry.

Dom kultúry obsahoval viacúčelovú sálu pre 250 návštevníkov ( v sále realizoval veľmi úspešné poetické večery pri sviečkach scénarista, herec, moderátor a vysokoškolský pedagóg Juraj Sarvaš), knižnicu, klubovne, športové zariadenia a ďaľšie priestory.

Autori: architekt Jozef Huntier

architekt Ladislav Kušnír

Dom kultúry, Stromová ul. - pôdorys

Dom kultúry, Bratislava, Stromová ul. - pôdorys prízemia a I. poschodia

Dom kultúry, Stromová ul. - pohľad

Dom kultúry Bratislava, Stromová ul. - pohľad

K aktivitám slovenských vysokoškolákov o kluboch mládeže a voľnom čase v 60-tich rokoch, sa pridala skupina študentov z Fakulty architektúry SVŠT (pod vedením Jozefa Huntiera): P. Koštál, A. Mikuláš, A. Konrád, A. Mardiaková, I. Diklič, J. Jezná, Z. Horová, D. Doka a ďaľší, vypracovali projekty a modely klubov mládeže, ktoré boli vystavené vo Vysokoškolskom klube na námestí SNP v Bratislave (1967) a publikované vo vysokoškolskom časopise ECHO.

Experimentálne kultúrno-osvetové zariadenie pre osídlenie 10 000 obyvateľov, 1982.

Architekt J. Huntier, spolupráca Z. Huntierová, J. Titl.

Projekt je riešený ako organická súčasť nového kultúrno-spoločenského a obchodného centra a školského areálu. Pri tvorbe boli zohľadnené výsledky výskumu z oblasti budov kultúry na Katedre architektonickej tvorby obytných a občianských budov, poznatky z výstavby týchto budov u nás a v zahraničí.

experimentálne kultúrno-osvetové centrum

experimentálne kultúrno-osvetové zariadenie

Integrovaný obytný komplex, Bratislava, Banskobystrická ulica, 1988.

Architekti J. Huntier, V. Dubovský, J. Antal, D. Ferianc, E. Kadová, spolupráca: ašpiranti V. Baláž, Z. Nádaská

Urbanisticko-architektonická štúdia prestavby zóny Banskobystrická bola vypracovaná na Katedre architektonickej tvorby FA SVŠT v Bratislave. Komplex obsahuje bývanie, stravovanie (študentská jedáleň), hotel, kultúrno-spoločenské centrum (panoramatické festivalové kino pre 700 návštevníkov, kino pre 250 návštevníkov, viacúčelovú sálu pre 500 návštevníkov, galériu, kaviareň, kluby), obchody, služby, administratívu, 200 podzemných garážových státí a daľšie priestory.

Polyfunkčný komplex - Bratislava, Banskobystrická

Integrovaný obytný komplex - Bratislava, Banskobystrická ul.

Polyfunkčný komplex - situácia

situácia

Polyfunkčný komplex - pôdorys prízemia

pôdorys prízemia

Polyfunkčný komplex Banskobystrická - pozdĺžny rez

pozdĺžny rez

Polyfunkčný komplex, Banskobystrická - priečny rez

priečny rez

06 pomník Ján Hollý

Pomník Jána Hollého v Bratislave. Autori: akad. sochár Ervín Staník, architekt Jozef Huntier, realizácia 1981 Viac informácií

Ateliérový dom v Devíne

Realizácia 1983
Architekt Jozef Huntier, Zuzanna Huntierová

Ateliérový dom je realizovaný v prostredí početných ovocných stromov, ihličnanov a okrasných drevín, orientovaný na juh. Citlivo a proporčne zakomponovanie budovy do prostredia, jedinečnej chránenej krajiny s výhľadom na Dunaj a hrad Devín.

Pri tvorbe ateliérového domu boli zohľadnené najmodernejšie princípy súčasnej architektúry:

1/ jednoduchosť riešenia, dosiahnutá komplexnou architektonickou tvorbou a technickým riešením vo variantách, proporčnosť a farebná harmónia.

2/ halové riešenie dispozície, vylúčenie stĺpov a priečok (priečky posuvné, skladacie a pod.). Vytvorí sa tým variabilné riešenie priestorov aj v budúcnosti.

3/ vytvoriť podmienky na prístavbu domu v budúcnosti (narastanie rodiny).

4/ prepojenie interiéru s exteriérom (balkón, terasy).

Proporčne okenné otvory domu zvukovo a tepelne izolované, rozmerov 1x2 m bez parapetov, slúžia aj ako slnečné kolektory, vytvárajú podmienky na maximálny výhľad a svetelnosť. Svetlá výška stropu je 230 cm. Tvar okna vo vzťahu k plným plochám vytvára charakter domu.

V záhrade je vytvorená terasa s markízou prepojená s interiérom. Druhá terasa je napojená na záhradný krb a skladový priestor. Na prvom poschodí je rozľahlý balkón orientovaný na juh, západ a východ. Biela omietka budovy kombinovaná s dreveným obkladom vytvára farebnú harmóniu s prírodným prostredím. Plochá strecha je odvodnená betónovým chŕličom, zavlažuje okolité stromy a trávnik.

Architektúra nemá len úlohu funkčnú ale aj výtvarnú. Architektúra je umenie (art). Cieľ tvorby budovy je vytvoriť harmóniu vzťahov, proporcii a merítka vo vzťahu k človeku a prostrediu. Architekt usporiadaním tvarov, objemom budovy uskutočňuje určitý poriadok vnútra a vonkajška budovy. Dom pôsobí intenzívne na naše zmysly a vyvoláva určité emócie. Architekt vzťahmi ktoré vytvára pri tvorbe domu, prebúdza v nás hlbokú ozvenu, dáva nám meradlo poriadku a harmónie, čo pociťujeme ako krásu a umenie.

Projekt a realizácia ateliérového domu bol prvý krát prezentovaný na výstave prác členov Katedry architektonickej tvorby obytných a občianskych budov v roku 1989 vo vstupnej hale Fakulty architektúry SVŠT v Bratislave.

Ateliérový dom devín